Spojili sme sily v podpore poskytovateľov sociálnych služieb

Ako sa NP KSS menil v čase

Snáď žiadna národná projektová iniciatíva v oblasti podpory sociálneho začlenenia zraniteľných jednotlivcov, rodín, či komunít nebola v období svojej implementácie vystavená toľkým vonkajším zmenám, ako národný projekt Kvalita sociálnych služieb (ďalej len „NP KSS“). Štartoval v období, keď sa mnohí poskytovatelia sociálnych služieb len učili porozumieť požiadavkám v oblasti podmienok kvality sociálnych služieb, ktoré im ukladal zákon, a k čomu potrebovali určitú metodickú podporu. Na MPSVR SR sa budovala inštitucionálna základňa pre výkon hodnotenia podmienok kvality sociálnych služieb, na ktorú sa mala napojiť personálna hodnotiteľská základňa NP KSS. Okrem toho, pilotne sa overovalo zapájanie zástupcov skupín užívateľov do hodnotiteľskej činnosti, teda osôb, ktoré mali sami minulú alebo aktuálnu skúsenosť s pozíciou užívateľov sociálnych služieb a cez ňu vedeli do hodnotenia vniesť optiku cieľových skupín sociálnych služieb. Od počiatku tak boli odborné aktivity lektorských a expertných tímov NP KSS zamerané ako na podporu poskytovateľov sociálnych služieb pri implementácii podmienok kvality, tak na odbornú podporu formujúcej sa komunity interných a externých hodnotiteľov kvality, vrátane zástupcov skupín užívateľov.

V druhej polovici NP KSS sa externé podmienky pre realizáciu naplánovaných aktivít v mnohých aspektoch zmenili. Novou legislatívou sa zmenila kompozícia štandardov kvality, ktoré mali poskytovatelia sociálnych služieb podľa nového zákona napĺňať; systém hodnotenia podmienok kvality sa zmenil na dozor nad dodržiavaním povinností poskytovateľov v oblasti kvality sociálnych služieb inštitucionálne ukotvený v systéme inšpekcie v sociálnych veciach. Zapájanie zástupcov skupín užívateľov do výkonu dozoru sa nerealizovalo, nakoľko nemalo oporu v platnej právnej úprave, ani v organizačnom zabezpečení dozornej činnosti. Postupne sa stierali aj pomyselné „hranice“ medzi expertnými tímami zameranými na podporu poskytovateľov sociálnych služieb a tých, ktorí boli pôvodne angažovaní smerom k podpore hodnotiteľov kvality (súčasných inšpektorov). Zadávateľ NP KSS – MPSVR SR – požadoval sústrediť projektovú pozornosť primárne na podporu poskytovateľov sociálnych služieb.

Ako sme sa s požiadavkou vysporiadali

Projektový a expertný tím NP KSS sa vysporiadal s novo-koncipovanou požiadavkou zadávateľa formou prípravy tzv. metodických podporných materiálov (ďalej len „MPM“). Cieľom bolo ponúknuť poskytovateľom sociálnych služieb základnú navigáciu, ako si interpretovať nové štandardy kvality, aby ich mohli následne implementovať do svojej bežnej praxe. Týmto riešením došlo k spojeniu expertného potenciálu komunity ľudí angažovaných v NP KSS, v rámci ktorého bola pripravená „univerzálna“ MPM zameraná na celkovú problematiku kvality sociálnych služieb a jej štandardov, doplnená o nadväzné MPM s dôrazom na jednotlivé skupiny sociálnych služieb.

Prečo bolo potrebné, resp. osožné v rámci stratégie „spájania síl“ pre prípravu MPM uplatniť aj skupinový prístup k štandardom kvality? Dôvodom je skutočnosť, že mnohé druhy sociálnych služieb sú svojím poslaním, charakteristikami svojich cieľových skupín či odbornými alebo inými činnosťami, ktoré vykonávajú alebo zabezpečujú, podobné. Preto je u nich možné uvažovať o jednotlivých štandardoch kvality podobným spôsobom a tým podporovať spoluprácu, vzájomné učenie sa a sieťovanie poskytovateľov „podobných“ sociálnych služieb na regionálnej či miestnej úrovni. Uspokojovanie potrieb prijímateľov sociálnych služieb, ale aj profesijných ambícií zamestnancov sociálnych služieb a ich manažmentov, tak môže byť efektívnejšie. Tzv. „skupinové“ MPM sa stali zároveň odbornou projektovou odpoveďou na požiadavky, ktoré sa najmä zo strany poskytovateľov objavovali v celom priebehu NP KSS: pristupovať k metodickej podpore poskytovateľov z perspektívy ich „druhových špecifík“, teda v závislosti od toho, čo poskytovatelia jednotlivých druhov a foriem sociálnych služieb vykonávajú, pre aké cieľové skupiny a aké odborné metódy práce k tomu využívajú.

Po opakovaných odborných diskusiách a po dohode so zadávateľom bolo napokon spracovaných päť skupinových MPM, konkrétne:

1. Štandardy kvality v pobytových a ambulantných sociálnych službách pre deti, mladých ľudí a dospelé osoby so zdravotným postihnutím (MPM)
2. Štandardy kvality v pobytových a ambulantných sociálnych službách pre staršie odkázané osoby (MPM)
3. Štandardy kvality v sociálnych službách krízovej intervencie (MPM)
4. Štandardy kvality v terénnych sociálnych službách TSS
5. Štandardy kvality v sociálnych službách na podporu rodiny s deťmi (MPM)

Všetky skupinové MPM majú porovnateľnú štruktúru: okrem úvodnej charakteristiky  danej skupiny sociálnych služieb vždy odpovedajú na to, ako je každý jednotlivý štandard ukotvený v legislatíve; čo v danej skupine sociálnych služieb znamená (ako mu rozumieť); čo je pre jeho napĺňanie dôležité; a na čo si dávať pri jeho napĺňaní pozor.

Cieľ zostal zachovaný 

Možno by sme si ku koncu realizácie NP KSS mohli položiť otázku, či bolo v tak intenzívne sa meniacom kontexte možné naplniť pôvodne nastavený cieľ NP KSS – podporu sociálneho začlenenia zraniteľných cieľových skupín (osôb odkázaných na sociálne služby) prostredníctvom poskytovania kvalitných sociálnych služieb? Spracované MPM, v ktorých sme spojili sily s poskytovateľmi a pre podporu poskytovateľov,  nás posmeľujú v presvedčení, že takto formulovaný cieľ sa naplniť podarilo. Práve poskytovateľov totiž považujeme za tých, ktorí sprostredkovávajú vzťah medzi hodnotami a pravidlami pre poskytovanie kvalitných sociálnych služieb (ministerstvo, legislatíva) a oprávnenými potrebami tých, ktorí sú ich užívateľmi. Ak vypracované MPM podporia porozumenie novým výzvam pre poskytovanie kvalitných/kvalitnejších sociálnych služieb spredmetneným v požiadavkám, ktoré na nich kladie zákon, potom možno NP KSS považovať za reálny príspevok k podpore sociálneho začlenenia zraniteľných cieľových skupín, ktorým sa sociálne služby poskytujú.

Spracovala: Kvetoslava Repková