EnglishSlovak

SOCIÁLNE PODNIKANIE PRE ĽUDÍ

  • Domov
  • Príbeh jednej Peknej záhrady
14 okt
0

Príbeh jednej Peknej záhrady



„Nedávno som si uvedomila, že mám rada prácu s ľuďmi. Páči sa mi, ako sa navzájom ovplyvňujeme, aj keď si to nepripúšťame. Ako moje jedno rozhodnutie zmení niekomu život. Napríklad tým, že vytvorím nové pracovné miesto. Ako sa z neznámych ľudí stávajú známi, časom priatelia, ktorí nás opäť zoznamujú s ďalšími ľuďmi. Ako si navzájom rozprávame príbehy vlastné, ale aj cudzích ľudí. To je veľmi dôležité. V súčasnosti asi to najdôležitejšie. Lebo keď sa z neznámych ľudí stávajú známi, obrusujú sa hrany a my máme možnosť nahliadnuť na veci a problémy inými očami,“ usmeje sa na nás mladá žena plná energie, ktorá sa rozhodla podnikať nielen pre peniaze.

Prečo založí sociálny podnik obec, by asi vedel povedať každý. Väčšina z nás si to vie predstaviť aj pri chránenej dielni, občianskom združení alebo inej neziskovke. Ale prečo do takéhoto podnikania, keď sa musí deliť o zisk a plniť rôzne zákonom stanovené povinnosti, ide mladá žena, to už môže byť pre niekoho nepochopiteľné… Jana Rácová je na prvý pohľad obyčajná mladá žena. My však už v prvých minútach rozhovoru s ňou začíname tušiť, odkiaľ pramení jej motivácia podnikať sociálne. „Ja som veľmi akčný typ človeka a mám pocit, že ľudí to až desí, keď začnem hovoriť o svojich plánoch,“ usmeje sa a náš rozhovor sa rozbieha naplno…

Ako to celé začalo?

Jana vyštudovala záhradnú architektúru na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Vo štvrtom ročníku štúdium prerušila a išla do zahraničia pracovať do záhradníckej firmy. „Veľmi ma lákalo vyskúšať si v reálnom živote to, čo som študovala. Keďže na Slovenských univerzitách nebol veľký priestor získať prax a v tom čase ešte nebolo veľa záhradných ateliérov, oslovovala som cielene firmy v zahraničí, kde som sa naučila, ako funguje záhradnícka firma.“ Po návrate domov dokončila štúdium, začala spolu s manželom realizovať prvé záhrady. Keďže sa sama ešte neodvážila podnikať, firmu založil muž a ona sa zamestnala na mestskom úrade na oddelení životného prostredia. „Bola to úžasná skúsenosť, lebo som pochopila legislatívu, ako funguje verejné obstarávanie, výber dodávateľov a celkovo som mala možnosť naučiť sa pracovať v štátnom sektore. Všetky moje skúsenosti som potom využila, keď sme s manželom založili s.r.o., ktorá sa vedela uchádzať aj o väčšie mestské zákazky. A to nám pomohlo vybudovať stabilnú firmu, ktorá zamestnáva 7 – 10 ľudí.“

 Z „obyčajnej“ firmy – sociálny podnik

Eseročka Pekná záhrada fungovala podľa slov jej majiteľky ako sociálny podnik už od začiatku jej založenia. Práca je sezónna, báli sa zamestnať ľudí, ktorí by boli plne závislí na práci v ich firme – predsa len by ich v zime asi nedokázali uživiť. Preto zamestnávali študentov, dôchodcov, invalidov, ktorí už mali nejaký – hoci aj malý, ale stabilný – príjem. A tak cez Peknú záhradu „prechádzali“ rôzni znevýhodnení dávno predtým, než sa tam o sociálnom podniku vôbec začalo hovoriť. Zamestnávali dokonca aj ľudí po výkone trestu, kde zvyčajne skončili za neplatenie alimentov. „Dá sa povedať, že v našej firme vyrástla jedna generácia chlapcov z Bolešova a okolia.“

Na možnosť premeniť sa na sociálny podnik upozornila Janu jej mama, ktorá je sama na invalidnom dôchodku a po prekonaní rakoviny sa chcela vrátiť späť do pracovného života. Po konzultácii s Marcelou Beníčkovou, manažérkou Regionálneho centra sociálnej ekonomiky v Trenčíne sa rozhodla, že by to mohli skúsiť. „Ja ako záhradná architektka navrhujem záhrady a mám tím šikovných ľudí, ktorý moju predstavu realizuje. Robíme aj údržbu zelene, strihanie, čistenie záhrad a podobne. Naše portfólio sme ešte v roku 2016 rozšírili aj o stavebné práce a na rozširovaní ponuky pracujeme nepretržite,“ vysvetľuje pani Jana.

Veľkolepé plány

Každou minútou rozprávania nás Jana Rácová udivujeme viac a viac – chrlí jeden nápad za druhým, kam chce svoje podnikanie posunúť: „Veľa ľudí si chce dať navrhnúť záhradu, ale rovnako veľa ľudí si ju chce navrhnúť aj zrealizovať samostatne, len k tomu potrebuje určité odborné vedenie. Zároveň je v tejto oblasti veľa aktuálnych tém, ktoré ľudí zaujímajú. To mi vnuklo myšlienku vytvoriť priestor, kde by mohli záujemcovia prísť, niečo sa dozvedieť a popri tom sa porozprávať, vymeniť si skúsenosti.“
V roku 2018 kúpili starú schátranú budovu družstva aj s kúskom pozemku. Podarilo sa im ju čiastočne svojpomocne zrekonštruovať a okrem zázemia pre zamestnancov v nej vznikol príjemný priestor pre stretnutia s klientmi. V spolupráci s Miestnou akčnou skupinou Vršatec tu realizujú projekt Vzdelávacie centrum Pekná záhrada, kde už sú v pláne prvé kurzy. V novembri to bude „Úvod do včelárenia“, potom „ Strihanie ovocných stromov“, následne „Návrh trvalkového záhona s ukážkou výsadby“. Po kurze majú návštevníci dokonca možnosť zostať a porozprávať sa pri dobrej káve. Súčasťou projektu je aj vonkajšia ukážková záhrada, kde si ľudia môžu pozrieť, ako v skutočnosti vyzerajú rôzne materiály, závlaha, správne položený trávnik, ale aj rôzne prvky drobnej architektúry. K centru by postupne chceli pridať aj ubytovanie, aby bolo možné robiť viacdenné kurzy alebo rôzne zážitkové typy vzdelávania. V pláne je aj terasa, kde si mamy oddýchnu a deti si zatiaľ môžu zasadiť svoju prvú rastlinku. „Teraz však cítim, že si potrebujem trochu oddýchnuť. Ale ako sa poznám, vydrží mi to tak 2-3 mesiace a na jar už budem špekulovať, ako to zrealizovať. Povala objektu ponúka pre mňa nevídané možnosti…,“hovorí znova s odzbrojujúcim srdečným úsmevom majiteľka Peknej záhrady.

Musíte to mať v sebe

Kto chce robiť sociálne podnikanie, robí ho asi bez ohľadu na to, či za to získa nejaké uznanie, ocenenie alebo dotácie. Je to vlastne prístup k podnikaniu ako takému. Mať v sebe tú potrebu dať šancu ľuďom, ktorí sa boria so životom a nemajú v ňom toľko šťastia. Zamestnávanie znevýhodnených osôb je náročné. Ako dodáva Jana Rácová: „Niekedy pomôžem, niekedy pochopím, že pomáhať nemá zmysel. Nie každý vie využiť šancu a posunúť sa v živote ďalej. Ale nič to nemení na tom, čo som povedala v úvode nášho rozhovoru – chcem zlepšiť niekomu život už len tým, že vytvorím nové pracovné miesto. A optimisticky dúfam, že nám k tomu dopomôžu aj úrady, kde to nie vždy funguje tak, ako by sme si priali.“